Cesta kávového zrna z kávovníka až do šálky spotrebiteľov je naozaj dlhá. Premýšľali ste niekedy nad tým, ako sa taký kávovník pestuje, aké podmienky potrebuje na rast a ako vyzerá jeho spracovanie? Pozrime sa na to spoločne.
Kávovník sa v súčasnosti pestuje vo viac ako 70 krajinách sveta. Svoj pôvod má však v Afrike, v Etiópii, kde objavili zázračné vlastnosti tejto vždy zelenej rastliny.
Čo je kávovník?
Kávovník je krík alebo menší ovocný strom, ktorý má počas celého roka zelenú farbu. Ako sme spomenuli, pochádza z Afriky, no v súčasnosti sa pestuje vo viacerých krajinách sveta pozdĺž rovníka, kde sa mu najlepšie darí. Vo svete existuje viac ako 129 druhov kávovníkov, pre nás najznámejšie a najviac pestované sú však dve odrody, a to Arabica a Robusta.
Ako sa pestuje kávovník?
Cesta ku kávovníku začína tak ako pri väčšine rastlín zasadením semienka z plodu kávovníka. Plody kávovníka sú červené čerešne, ktorých kôstka je samotné kávové zrno, to sa ďalej spracováva. Čerešne sú najprv zelené, pomaly žltnú a červenajú, až dosiahnu svoju tmavú červenú farbu. Niektoré kávovníky majú dozreté plody žlté či oranžové, najčastejšie ale nájdete práve červené čerešne, ktoré skrývajú dve kávové zrná v jednej bobuli.
Ešte predtým ako sa na kávovníku objavia prvé plody, zdobia kávovník malé biele kvety, ktoré krásne voňajú. Prvýkrát kávovník kvitne až tri roky po zasadení semienka, kedy sa z neho stáva dospelá rastlina.
Najlepšie sa mu darí v rovníkovej oblasti, kde má ideálne klimatické podmienky na rast – teplo a vlhko. Nie sú to však jediné podmienky, ktoré dodajú plodom špecifickú a výraznú chuť. Kvalita plodov kávovníka závisí aj od pôdy a nadmorskej výšky, v ktorej sa zelený ovocný ker pestuje. Najväčšiu rolu pri pestovaní zohráva subtropické prostredie, v ktorom sa striedajú horúce a daždivé obdobia.
Arabica a Robusta
Väčšina krajín s najväčšou produkciou kávy na svete pestuje kávovníky na plantážach, ktoré sú situované na kopcoch a vulkánoch. Rozdielne podmienky vyžaduje odroda Arabica, vlastné podmienky má i Robusta.
Arabica sa pestuje vo vyššej nadmorskej výške ako Robusta, hovoríme o približne 1000 až 1800 metrov nad zemou. Kávovník odrody Arabica produkuje kávové zrná s výraznejšou chuťou, obsahuje však menej kofeínu.
Robusta sa pestuje v nadmorskej výške približne 500 až 900 metrov nad zemou. Na rozdiel od Arabiky, dospieva už dva roky po vysadení a ponúka farmárom svoje plody celoročne. Jej zrná sú menšie a menej kvalitné, obsahuje ale viac kofeínu a nie je tak náročná na pestovanie, čo využívajú mnohé krajiny vo svete.
Zber plodov kávovníka
Plody kávovníka sa môžu zbierať strojovo, čo uberá na kvalite kávy alebo ručne. Pri strojovom zbere sa zmiešajú v nádobe prezreté i nedozreté plody s dozretými, čo uberá na kvalite výsledného produktu. Ručný zber kávy prebieha najmä na malých farmách, kde dbajú na kvalitu vyprodukovanej kávy.
Spracovanie kávových zŕn
Kávové zrná je možné spracovať tromi spôsobmi. Najstarším a najlacnejším spôsobom je suché spracovanie. Na veľkej ploche farmári uložia kávové plody – čerešne a nechajú ich sušiť slnkom v priemere 2 až 5 týždňov. Čerešne je potrebné prehrabávať a zakrývať pred rannou rosou či zrážkami, aby nenavlhli.
Najkomplikovanejšou metódou spracovania kávy je mokré spracovanie. Mokré sa nazýva preto, lebo farmári vložia plody kávovníka, ktoré vyzbierali, do kade s vodou, tie, ktoré vyplávajú na povrch sú buď nezrelé alebo prezreté. Zrelé plody na spodku kade následne prejdú do procesu, kde sa zbavia dužiny a šupky. Potom prejdú fermentáciou a následne ich ešte raz strojovo vyčistia od dužiny a dajú sušiť na africké postele.
Polomokré spracovanie je treťou metódou spracovania kávy. Proces je kombináciou suchého a mokrého spracovania. Najprv sa pozbierané plody dajú do kade s vodou, zbavia sa šupky a časti dužiny. Neprejdú však fermentáciou ani následným dočistením, sušia sa spolu s dužinou, ktorá na nich zostala. Preto túto metódu nazývajú aj medovou metódou, zrná nasajú pri sušení sladkosť dužiny.
Cesta kávy do kaviarne až k nám do šálky je dlhá, stojí za ňou ťažká práca a v mnohých prípadoch aj neľudské podmienky, v ktorých musia farmári pracovať. Aj to je jeden z dôvodov, prečo by sme mali investovať a podporovať kvalitné kávy so známym pôvodom, výberové kávy, bio kávy, ktoré majú ochrannú známku. My sme veľmi hrdí, že patríme medzi predajcov, ktorý dbajú na kvalitu kávy a životné podmienky farmárov, od ktorých kávu kupujeme.
